Len málo vojenských pušiek zostarlo tak rýchlo a zároveň ovplyvnilo dejiny tak výrazne ako francúzsky Fusil modèle 1886. V okamihu prijatia bol jeho náboj technologickým skokom, proti ktorému čiernoprachové pušky ostatných veľmocí pôsobili ako výrobky predchádzajúcej generácie. Samotná zbraň však vznikla narýchlo, skladaním už existujúcich riešení. Jej najmodernejšia časť sa nachádzala v nábojovej komore, zatiaľ čo pod hlavňou zostal trubicový zásobník zdedený zo staršej koncepcie.

Práve tento rozpor definuje Lebel lepšie než tradičné označenie „prvá vojenská puška na bezdymový prach“. Francúzsko vďaka nemu získalo okamžitý balistický náskok, ale zároveň sa na desaťročia pripútalo k náboju a zásobovaciemu systému, ktoré komplikovali vývoj ďalších pechotných zbraní.

Revanš, nový prach a termín, ktorý sa nedal splniť

Francúzska armáda vstúpila do osemdesiatych rokov 19. storočia s jednorannou puškou Gras Mle 1874 kalibru 11 mm. Bola pevná a spoľahlivá, no skúsenosti európskych armád už smerovali k opakovacím zbraniam. Francúzi skúšali systémy s trubicovým zásobníkom podľa rakúskeho konštruktéra Alfreda von Kropatscheka a pripravili pušky Mle 1884 a Mle 1885, stále však pracovali s veľkým čiernoprachovým nábojom.

Zásadnú zmenu nepriniesol puškár, ale chemik Paul Vieille. V roku 1884 dokončil prakticky použiteľnú nitrocelulózovú prachovú zložku známu ako Poudre B. V porovnaní s čiernym prachom vytvárala podstatne menej dymu a pevných spalín, pričom umožnila dosiahnuť vyššiu rýchlosť strely z náboja menšieho kalibru. Strelec už po výstrele nezmizol v bielom oblaku a jednotka mohla viesť paľbu bez toho, aby sa jej postavenie okamžite zakrylo dymom.

V januári 1886 vstúpil do projektu minister vojny generál Georges Boulanger. V atmosfére francúzskeho revanšizmu po porážke z roku 1871 požadoval, aby bola nová puška pripravená na predvedenie už začiatkom mája. Taký termín prakticky vylučoval vývoj celkom novej konštrukcie. Komisia preto využila rozpracovanú opakovaciu pušku odvodenú od systému Gras-Kropatschek, upravila ju pre nový náboj a zosilnila záver.

Model bol schválený v roku 1886, výroba v štátnych zbrojovkách sa rozbehla na prelome rokov 1886 a 1887. Francúzsko tak nevyrobilo ideálnu pušku pre bezdymové strelivo. Vyrobilo najrýchlejšiu pušku, ktorú dokázalo prispôsobiť revolučnému náboju.

Puška komisie, nie jedného plukovníka

Meno Lebel vytvára dojem diela jediného konštruktéra. V skutočnosti išlo o kolektívnu prácu vojenskej komisie vedenej generálom Baptistom Tramondom. Generál Basile Gras presadzoval využitie existujúceho opakovacieho mechanizmu, kapitán Georges Désaleux sa podieľal na vytvorení nábojnice a plukovník Jules Bonnet navrhol zosilnenú uzamykaciu sústavu. Albert Close a Louis Verdin pracovali na opakovacom mechanizme v Châtellerault.

Podplukovník Nicolas Lebel, veliteľ streleckej školy v Châlons, mal významný podiel najmä na pôvodnej strele. Balle M mala olovené jadro, kovový plášť a plochú prednú časť. Taký tvar nebol aerodynamickým ideálom, ale znižoval riziko, že strela jedného náboja v trubicovom zásobníku udrie do zápalky náboja pred ním.

Dobová tlač si napriek kolektívnemu pôvodu osvojila pomenovanie „fusil Lebel“. Ujalo sa natoľko, že prekrylo úradný názov aj protesty ľudí zapojených do projektu. Lebel dal puške meno, hoci jej mechanizmus nevytvoril.

Starý zásobník, nový tlak

Základom zbrane bol otočný odsuvný záver s dvojicou protiľahlých uzamykacích ozubov v prednej časti samostatnej hlavy. V porovnaní so starším Grasom išlo o výrazne pevnejšie riešenie schopné zvládnuť tlak bezdymového náboja. Napínanie bicieho mechanizmu prebiehalo pri otváraní záveru a vyťahovanie nábojnice podporovala vačková plocha puzdra záveru.

Pod hlavňou sa nachádzal pružinový trubicový zásobník na osem nábojov. Strelec ich vkladal jednotlivo cez otvorené puzdro záveru. Ďalší náboj mohol zostať na podávači a teoreticky ešte jeden v komore, preto sa pri Lebeli niekedy uvádza celková kapacita desať. Bežné vojenské počítanie však vychádzalo z ôsmich nábojov v trubici a jedného na podávači; nosenie nabitej komory navyše nezodpovedalo obvyklej dobovej manipulácii.

Zásobníková uzávera umožňovala vyradiť podávanie z trubice. Vojak potom nabíjal jednotlivé náboje a zásobu v puške si ponechával pre kritickú chvíľu. Podobné obmedzovače boli typickým prejavom nedôvery armádnych velení voči spotrebe streliva pri opakovacích puškách.

Trubicový zásobník poskytoval na konci osemdesiatych rokov pôsobivú kapacitu, no nabíjal sa pomaly a nedal sa naraz doplniť pásikom či rámčekom. Každý výstrel navyše menil rozloženie hmotnosti, pretože náboje postupne opúšťali dlhú trubicu pod hlavňou. Náboj 8 × 50 mm R so širokým okrajom a výrazne kužeľovou nábojnicou bol pre tento systém prijateľný, ale neskôr komplikoval konštrukciu schránkových zásobníkov a automatických zbraní.

Základné technické údaje Mle 1886 M93

• Kaliber: 8 × 50 mm R Lebel
• Mechanizmus: opakovacia puška s otočným odsuvným záverom
• Uzamknutie: dva protiľahlé predné uzamykacie ozuby
• Kapacita: osem nábojov v trubicovom zásobníku, jeden na podávači; ďalší mohol byť v komore
• Celková dĺžka: približne 1 307 mm
• Dĺžka hlavne: približne 800 mm
• Hmotnosť: približne 4,18 kg s prázdnym zásobníkom
• Mieridlá: muška a výklopné rámcové hľadie
• Pôvodná strela Balle M: 15 g, úsťová rýchlosť približne 630 až 640 m/s
• Strela Balle D: 12,8 g, úsťová rýchlosť približne 700 m/s

M93 odstránil slabiny, nie základný kompromis

Skúsenosti z výroby a služby viedli v roku 1893 k súboru úprav. Modernizovaný Mle 1886 M93 dostal zmenenú hlavu záveru s ochranným štítom a odvádzaním plynov pri poruche nábojnice, upravený úderník a zosilnené mieridlá. Pribudol aj skladací oporný prvok pri prednej objímke, ktorý umožňoval stavať pušky do ihlanov bez nasadených bodákov.

Takmer všetky staršie kusy boli postupne prestavané, preto je pôvodný nemodernizovaný model 1886 dnes podstatne vzácnejší než M93. Úprava však nezmenila zásobník ani základnú architektúru. Francúzska armáda mala odolnú pušku, no jej pomalé dopĺňanie sa nedalo odstrániť bez výmeny celej koncepcie.

Významnejšia modernizácia prišla zo strany streliva. Désaleuxova Balle D, prijatá v roku 1898, bola ľahšia, špicatá a mala zúženú zadnú časť. Jednoliata mosadzná alebo bronzová strela predstavovala jednu z prvých vojensky zavedených kombinácií špicatej špičky a lodného dna. Zlepšila balistický koeficient, sploštila dráhu letu a predĺžila využiteľný dosah.

Špicatá strela v trubicovom zásobníku vyvolávala zrejmú otázku bezpečnosti. Francúzi ju riešili tvarom dna nábojnice: okolo zápalky vznikla prstencová drážka, ktorá mala zachytiť špičku nasledujúcej strely mimo stredu zápalky.

Od zákopov po ostreľovačské pušky

Do začiatku deväťdesiatych rokov vyrobili francúzske štátne zbrojovky v Châtellerault, Saint-Étienne a Tulle milióny Lebelov. Celková produkcia všetkých období sa zvyčajne uvádza približne na 3,45 milióna kusov. Zbraň slúžila v metropolitnej armáde, koloniálnych jednotkách aj Cudzineckej légii a objavila sa počas francúzskych operácií v Afrike a Ázii vrátane bojov spojených s Boxerským povstaním.

V prvej svetovej vojne zostal Lebel hlavnou puškou francúzskeho pešiaka, hoci ho čoraz viac dopĺňali jednoduchšie a rýchlejšie nabíjané pušky Berthier. V zákopoch sa osvedčila robustnosť puzdra záveru a dostatočná presnosť. Vybrané kusy boli od roku 1916 vybavované optickými zameriavačmi APX. Lebel slúžil aj ako nosič puškového granátometu VB, ktorý výrazne rozšíril palebné možnosti družstva.

Francúzske zbrane dostali aj americkí vojaci 93. divízie bojujúci počas prvej svetovej vojny pod francúzskym velením. Po vojne Lebely prešli k spojencom Francúzska a objavili sa v Poľsku, Grécku či Španielsku. Skrátená prestavba R35 vznikla v tridsiatych rokoch pre jednotky, ktoré nepotrebovali plnohodnotne dlhú pechotnú pušku. Počas druhej svetovej vojny zostávali pôvodné Lebely v skladoch a druhosledovej službe, hoci Francúzsko už zavádzalo modernú MAS-36 v kalibri 7,5 × 54 mm.

Ako pôsobí na dnešného strelca

Lebel je dlhý, ťažký a v porovnaní s neskoršími armádnymi opakovačkami neobratný. Jeho hmotnosť však tlmí spätný ráz plnovýkonového náboja a dlhá zámerná umožňuje presnú streľbu, pokiaľ tomu zodpovedá stav vývrtu a streliva. Otvorená muška a úzka drážka hľadí pôsobia podľa dnešných nárokov jemne a pri horšom svetle vyžadujú pozorné založenie zbrane.

Záver je masívny a pevný, no jeho chod nemožno zamieňať s rýchlosťou Lee-Enfieldu alebo s praktickosťou mauserovského nabíjania pásikom. Najväčším obmedzením zostáva dopĺňanie zásobníka po jednom náboji. Plná trubica ponúka veľkú zásobu prvých výstrelov, po jej vystrieľaní však tempo prudko klesá.

Rozoberanie záveru je menej pohodlné než pri viacerých mladších puškách a vyžaduje uvoľnenie spojovacej skrutky. Pri zachovaných kusoch treba rozlišovať aj neskoršiu úpravu komory pre strelivo Balle N, označovanú písmenom „N“ na hlavni a puzdre záveru. Rozdiely medzi vojenskými laboráciami, stavom viac než storočnej zbrane a rozmermi vývrtov robia z odbornej kontroly konkrétneho exemplára podstatnú súčasť jeho dnešného používania.

Puška, ktorá prinútila Európu zrýchliť

Najväčším úspechom Lebelu nebol jeho záver ani zásobník. Bol ním okamih, keď sa bezdymový prach spojil s malokalibrovou plášťovanou strelou v sériovo vyrábanej armádnej puške. Nemecko reagovalo Gewehrom 88, Rakúsko-Uhorsko, Británia, Rusko a ďalšie štáty urýchlili vlastné programy. Čiernoprachová pechotná zbraň sa v priebehu niekoľkých rokov stala zastaranou.

Francúzsky náskok bol krátky. Súperi mohli začať s čistým listom papiera a zvoliť schránkové zásobníky, rámčeky alebo nabíjacie pásiky. Francúzsko už malo obrovské výrobné kapacity, zásoby pušiek a milióny nábojov 8 × 50 mm R. Prechod na lepší systém by bol nákladný, a preto Lebel zostal v prvej línii oveľa dlhšie, než zodpovedalo veku jeho koncepcie.

Mle 1886 M93 preto nemožno hodnotiť ako elegantne vyriešený celok. Jeho zásobník bol slepou vetvou a nábojnica priniesla problémy ďalším konštruktérom. Zároveň však poskytol francúzskej armáde pevný záver, vysoký výkon a spoľahlivú službu v podmienkach, na ktoré pôvodná komisia nemohla myslieť. Lebel nebol dokonalou puškou bezdymovej éry. Bol zbraňou, ktorá túto éru otvorila skôr, než na ňu bola konštrukčne pripravená.