Jedna rana preletí nad asfaltovým holubom, druhá za ním a tretia ho rozbije. Strelec začne meniť predstih, zrýchľovať pohyb alebo skúšať iné zahrdlenie. Príčina však môže vzniknúť ešte skôr, než sa hlavne dostanú k dráhe terča: pri každom nahodení zostane oko na inom mieste nad lištou.

Na bežnej športovej alebo loveckej brokovnici s lištou a muškou plní oko funkciu zadného mieridla. Muška na ústí sama neurčuje smer, pokiaľ voči nej nie je oko zakaždým v rovnakej výške a na rovnakej pozdĺžnej osi. Brokovnica môže mať rovné hlavne, vhodné zahrdlenie aj rovnomerné krytie, no nekonzistentné zalícenie bude posúvať stred zásahu.

Preto sa nedá spoľahlivo opravovať predstih, kým strelec nevie, či zbraň pri každom výstrele smeruje tam, kam sa pozerá. Práca začína oddelením dvoch problémov: či pažba zodpovedá postave strelca a či ju strelec dokáže opakovane dostať na rovnaké miesto.

Lišta nie je klasické mieridlo

Pri puške alebo pištoli strelec mechanicky zoraďuje predné a zadné mieridlo. Pri brokovnici používanej na letiace terče má zrak zostať sústredený na terči a periférne vnímanie hlavní poskytuje informáciu o ich polohe a pohybe. To však funguje iba vtedy, keď je oko stabilne usadené nad stredom lišty.

Ak sa oko zdvihne, zmení sa zvislý uhol medzi ním a muškou. Brokovnica bude vzhľadom na miesto pohľadu smerovať vyššie. Keď oko klesne príliš nízko, zadná časť baskule alebo lišty začne zakrývať výhľad a stred zásahu sa môže posunúť nadol. Bočný posun oka doprava alebo doľava vytvára rovnaký problém v horizontálnej rovine.

Nejde o pohyb brokového zhluku v hlavni. Mení sa orientácia celej zbrane, pretože strelec ju podľa oka nasmeruje pod mierne odlišným uhlom. Čím väčšia vzdialenosť, tým zreteľnejšie sa uhlová odchýlka prejaví na terči.

Odborné materiály Sporting Arms and Ammunition Manufacturers’ Institute rozlišujú pri pažbe najmä dĺžku, pokles hrebeňa a päty, odklon a sklon botky. Práve tieto rozmery určujú, kde sa hlava ocitne voči zameriavacej rovine, keď je zbraň správne založená do ramena. ([saami.org](https://saami.org/glossary/stock-dimensions/?utm_source=openai))

Správny obraz lišty nie je pre každú brokovnicu rovnaký

Často sa opakuje poučka, že muška má sedieť presne na lište alebo že stredová a predná muška musia vytvoriť osmičku. Taký obraz môže byť užitočnou kontrolou, nie je však univerzálnym cieľom pre každú disciplínu a každú zbraň.

Športová brokovnica určená na univerzálne parkúrové terče býva nastavená inak než trapová zbraň, ktorá má umožniť sledovanie stúpajúceho terča nad hlavňami. Rozdiel môže byť aj medzi loveckou kozlicou s nízkou lištou a terčovým modelom s vysokou nastaviteľnou lištou. Strelec preto nemá kopírovať obraz mieridiel z cudzej zbrane, ale zistiť, aký obraz zodpovedá žiadanému bodu zásahu na jeho vlastnej brokovnici.

NSCA vo svojich materiáloch pre inštruktorov opisuje ako všeobecný východiskový stav oko horizontálne vystredené nad lištou a dúhovku tesne nad jej hornou hranou. Zároveň upozorňuje, že trapoví strelci zvyčajne používajú vyššiu polohu oka než strelci skeetu alebo sporting clays. ([nssa-nsca.org](https://nssa-nsca.org/blog/2018/03/13/ask-the-instructor-gun-fit/?utm_source=openai))

Rozhodujúca je opakovateľnosť a overenie na papieri. Strelec môže úspešne používať zbraň, ktorá zasahuje mierne vyššie než miesto pohľadu, ak je to zámerné a obraz zostáva rovnaký. Horší je stav, keď raz vidí len mušku, inokedy dlhý úsek lišty a pri ďalšom výstrele má oko mimo jej stredu.

Chyba techniky alebo nevhodná pažba?

Na prvý pohľad vyzerajú obe situácie rovnako. Oko nie je nad lištou. Riešenie však závisí od toho, prečo sa tam nedostalo.

Ak strelec pri pomalom, kontrolovanom nahodení prirodzene končí stále na tom istom nesprávnom mieste, podozrenie smeruje k rozmerom pažby. Ak sa poloha oka mení medzi jednotlivými opakovaniami, problém bude skôr v pohybe, postoji alebo v nekonzistentnom tlaku tváre na hrebeň. Samozrejme, nevhodná pažba môže technickú chybu vyvolávať: strelec sa jej začne podvedome prispôsobovať a pri každom nahodení zvolí trochu inú kompenzáciu.

Výška hrebeňa

Pokles pažby, teda zvislá vzdialenosť hrebeňa od zameriavacej roviny, určuje výšku oka. Príliš nízky hrebeň núti strelca zdvíhať hlavu alebo strácať terč za baskulou. Príliš vysoký hrebeň necháva oko výrazne nad lištou a môže viesť k vysokému zásahu.

Výšku nemožno posudzovať iba podľa toho, koľko lišty strelec vidí pri statickom založení. Hlavu musí držať v prirodzenej polohe a zbraň priviesť k tvári. Ak ju násilne zatlačí dolu, dokáže aj na vysokej pažbe vytvoriť zdanlivo správny obraz, no taký kontakt nebude počas rýchleho nahodenia stabilný.

Bočné nastavenie a tvar hrebeňa

Odklon pažby, označovaný ako cast, posúva jej zadnú časť do strany voči osi hlavní. Spolu so šírkou a tvarom hrebeňa ovplyvňuje, či sa oko dostane nad stred lišty bez nakláňania hlavy. Pri nastaviteľnom hrebeni sa dá bočná poloha meniť priamo; pri pevnej drevenej pažbe môže byť potrebné odborné ohnutie, úprava hrebeňa alebo nová pažba.

Bočná chyba niekedy vzniká aj tým, že strelec na hrebeň položí inú časť tváre. Stačí, aby hlavu viac otočil k pažbe alebo ju naklonil. Oko sa presunie, hoci zbraň sedí v ramene na rovnakom mieste.

Dĺžka pažby

Dĺžka od spúšte po botku sa často kontroluje jednoduchými telesnými mierami, tie však predstavujú len hrubý odhad. Prakticky vhodná dĺžka musí umožniť hladké nahodenie bez zachytávania botky o odev, primeraný dosah na spúšť a prirodzenú polohu hlavy.

Príliš dlhá pažba spomaľuje pritiahnutie zbrane k tvári a môže tlačiť botku k vonkajšiemu okraju ramena. Strelec potom na hrebeň dosahuje iba prednou časťou tváre. Príliš krátka pažba zasa približuje palec k nosu, zviera ruky a uľahčuje nadmerné natlačenie tváre dopredu. Ani jedna chyba sa nemusí prejaviť pri opatrnom statickom založení; odhalí ju až plynulé nahodenie v bežnom postoji a streleckom odeve.

Sklon botky

Pitch, teda uhol botky voči zameriavacej rovine, rozhoduje o tom, ako sa jej plocha oprie o rameno. Ak sa kontakt sústreďuje len na pätu alebo špičku botky, zbraň sa môže pri nahodení nakláňať a pri spätnom ráze posúvať po ramene. Strelec potom stráca kontakt líca s hrebeňom alebo po každom výstrele hľadá inú polohu.

Odtlačené miesto na ramene či líci preto netreba automaticky pripisovať silnému náboju. Môže upozorniť na nesprávny uhol botky, nevhodnú výšku hrebeňa alebo na to, že strelec zbraň vkladá do ramena zakaždým inak.

Tvár najprv, rameno súčasne

Častá chyba vyzerá takto: strelec najprv vloží botku do ramena a potom skloní hlavu k pažbe. Výslednú polohu oka určuje pohyb krku, nie opakovateľná dráha zbrane. Pri pomalom založení ju ešte dokáže doladiť, pri rýchlom terči však hlava končí raz vyššie, raz nižšie a často aj mimo osi.

Účinnejšia predstava je priviesť hrebeň k lícu a botku k ramenu ako súčasť jedného pohybu. Zbraň nesie dvojica rúk. Predná ruka vedie hlavne k línii terča, zadná ich nevyťahuje prudko nahor ako páku. Hlava zostáva vzpriamená a relatívne pokojná; neuhýba pažbe, ale čaká na jej príchod.

NSCA odporúča držať hmotnosť zbrane v rukách, viesť pohyb prednou rukou, nehýbať zbytočne hlavou a nahadzovať k lícu, nie najprv k ramenu. Prudké zdvihnutie zadnou rukou vytvára kolísavý pohyb hlavní, zatiaľ čo následné sklopenie hlavy môže dostať oko pod lištu. ([nssa-nsca.org](https://nssa-nsca.org/blog/2022/04/19/ask-the-instructor-good-gun-mount/?utm_source=openai))

Kontakt líca nemusí byť bolestivo silný. Musí však byť dostatočne jednoznačný, aby strelec cítil rovnaký bod na hrebeni. Jemný kontakt, ktorý sa pri pohybe hlavní rozpadne, neposkytuje spoľahlivú referenciu. Ani nadmerný tlak nie je riešením: deformuje mäkké tkanivo tváre, zvyšuje napätie krku a podporuje zatláčanie oka pod lištu.

Po založení zostáva tvár na pažbe aj počas výstrelu a krátko po ňom. Predčasné zdvihnutie hlavy nie je samostatný pohyb bez následkov. Keď sa oko zdvihne ešte pred opustením brokov hlavne, zmení smerovanie zbrane; ak sa zdvihne neskôr, naruší pokračovanie pohybu a sťažuje vyhodnotenie zásahu.

Najprv treba vytvoriť opakovateľný pohyb

Suchý nácvik zalícenia má zmysel len vtedy, keď strelec neopakuje chybu vo vyššom počte. Rýchlosť prichádza až po vyčistení dráhy. Každé opakovanie má mať jasný začiatok, plynulý priebeh a kontrolovateľný koniec.

Pred domácim nácvikom musí byť brokovnica fyzicky aj vizuálne skontrolovaná ako vybitá, náboje majú zostať mimo priestoru a hlavne musia po celý čas smerovať do bezpečného smeru. Pri zlamovacej brokovnici sa kontrola komôr vykonáva pred začiatkom cvičenia; samotné opakovania sa potom robia podľa zvoleného bezpečného režimu a miestnych podmienok.

Kontrola so zatvorenými očami

Strelec si zvolí bod na stene približne vo výške očí, postaví sa do prirodzeného postoja a zbraň drží v obvyklej pohotovostnej polohe. Zavrie oči, pomaly nahodí a až po ustálení kontaktu tváre a ramena oči otvorí.

Výsledok treba hodnotiť v troch osiach:

• Je oko nad stredom lišty, alebo je posunuté do strany?
• Je jeho výška pri každom opakovaní rovnaká?
• Smerujú hlavne po otvorení očí stále k zvolenému bodu, alebo musí strelec zbraň dodatočne opravovať?

Jedno vydarené nahodenie nič nedokazuje. Hodnotu má séria, v ktorej sa ukáže rozptyl polohy oka. Ak všetky opakovania končia rovnako, ale nesprávne, pohyb môže byť dobrý a pažba zle nastavená. Ak oko putuje po celej šírke lišty, úprava pažby zatiaľ iba presunie priemer nestáleho výsledku.

Zrkadlo ukáže bočnú chybu

Pred dostatočne veľkým zrkadlom možno kontrolovať polohu oka nad lištou aj sklon zbrane. Strelec zameria pohľad na odraz svojho streleckého oka a nahodí tak, aby sa lišta dostala podň. Cieľom nie je počas každého opakovania vedome skladať obraz mieridiel. Zrkadlo slúži na spätnú kontrolu po dokončení pohybu.

Bočná odchýlka je v zrkadle zvyčajne nápadnejšia než pri pohľade pozdĺž vlastnej lišty. Viditeľné býva aj naklonenie hlavní, rozdielna výška ramien alebo to, že strelec pred kontaktom s pažbou otočí hlavu.

CPSA opisuje podobné cvičenie ako paralelné nahodenie: zbraň sa zdvíha k streleckému oku a ramenu jedným súvislým pohybom, pričom hlavne ani pažba nepredbiehajú druhú časť zbrane. ([cpsa.co.uk](https://www.cpsa.co.uk/news/blog/2021/02/18/gun-up-or-gun-down/5538?utm_source=openai))

Čiara namiesto bodu

Bod na stene podporuje statické založenie, no letiaci terč vyžaduje pohyb. Ďalším krokom je sledovanie vodorovnej alebo šikmej línie. Môže ju tvoriť spoj steny a stropu, hrana vzdialeného objektu alebo bezpečne umiestnená tréningová značka.

Strelec začne s hlavňami pod líniou, pohľad presunie po jej dráhe a zbraň nahodí počas plynulého otáčania trupu. Kontakt líca má vzniknúť bez zastavenia hlavní. Po dokončení nahodenia pokračuje pohyb ešte krátky úsek. Tým sa odhalí, či zalícenie funguje iba v statickej polohe, alebo aj počas švihu.

Cvičenie treba robiť na obe strany a v rôznych výškach. Mnohí strelci majú spoľahlivé zalícenie pri pohodlnom terči pred telom, ale strácajú ho pri vysokom terči alebo na konci rozsahu rotácie. Príčinou býva pohyb rúk nezávisle od trupu, zdvihnutie ramena alebo naklonenie hlavy.

Video zboku a zozadu

Spomalený záznam z telefónu často odhalí viac než pocit strelca. Pohľad zboku ukáže, či pažba prichádza k lícu priamo, alebo najprv narazí do ramena a až potom sa k nej skloní hlava. Záznam zozadu odhalí bočný pohyb hlavy, naklonenie zbrane a rozdielne miesto botky.

Na videu má zmysel sledovať iba niekoľko bodov: začiatok pohybu, dráhu hrebeňa, okamih kontaktu s lícom, polohu botky a pohyb hlavy po založení. Ak sa analyzuje naraz postoj, ruky, hlavne, oči aj rýchlosť, diagnostika sa rozpadne na množstvo domnienok.

Papier oddelí zalícenie od krytia

Obraz lišty a pocit z nahodenia sú užitočné, no až terč ukáže, kam zbraň pri prirodzenom založení skutočne smeruje. Pri tomto teste sa nesmie zamieňať bod zásahu s kvalitou krytia.

Krytie opisuje rozloženie brokov v ploche a súvisí najmä s hlavňou, zahrdlením, nábojom a vzdialenosťou. Test zalícenia hľadá stred viacerých zásahov voči bodu, na ktorý sa strelec pozeral. Hustý zhluk mimo bodu pohľadu môže odhaliť nevhodnú polohu oka. Riedke alebo nerovnomerné krytie je iná otázka.

Na veľkom papieri sa vyznačí dobre viditeľný bod. Strelec sa naň sústredí, prirodzene nahodí a vystrelí bez zdĺhavého dolaďovania mušky. Každý výstrel je vhodné poslať na samostatný papier alebo na dostatočne oddelené body, aby bolo možné určiť stred jednotlivých zásahov. Jedna rana môže byť ovplyvnená náhodou; hľadá sa opakujúci sa trend.

Pri skúške zameranej na prispôsobenie pažby nemá strelec z brokovnice robiť pušku a niekoľko sekúnd skladať mieridlá. NSCA výslovne rozlišuje medzi mierenou kontrolou krytia a prirodzeným nahodením používaným na hodnotenie, či zbraň zasahuje tam, kam sa strelec pozerá. ([nssa-nsca.org](https://nssa-nsca.org/blog/2019/08/26/point-of-aim/?utm_source=openai))

Výsledky možno čítať podľa štyroch základných vzorcov:

• Zásahy tvoria kompaktný trend mimo stredu. Nahodenie je pravdepodobne opakovateľné, ale poloha oka alebo nastavenie zbrane nezodpovedá požadovanému bodu zásahu.
• Zásahy sú roztrúsené rôznymi smermi. Najprv treba stabilizovať nahodenie. Posúvanie hrebeňa podľa každej rany by iba naháňalo chybu.
• Mierené rany s presne zoradenými mieridlami sú v strede, prirodzené nahodenie nie. Hlavne a muška môžu byť v poriadku, problém vzniká v spojení strelca s pažbou.
• Obe hlavne kozlice alebo dvojky majú pri rovnakej technike rozdielny stred zásahu. Môže ísť o reguláciu hlavní alebo inú mechanickú otázku, ktorú treba overiť oddelene.

Počas testu sa nemajú súčasne meniť náboje, zahrdlenie, výška hrebeňa a postoj. Jedna zmena, ďalšia séria, nový záznam. Bez takej disciplíny vznikne množstvo terčov, z ktorých sa nedá určiť príčina.

Ako oddeliť zlý predstih od zlého nahodenia

Na letiace terče sa chyba zalícenia ľahko zamieňa za nesprávny predstih. Obe môžu vytvoriť zásah za terčom, pred ním alebo nad ním. Rozdiel je v tom, že chyba predstihu súvisí najmä so vzťahom hlavní a dráhy terča, zatiaľ čo chyba zalícenia posúva smerovanie zbrane bez ohľadu na zvolenú metódu vedenia.

Užitočným porovnaním je streľba na rovnaký jednoduchý terč najprv z vopred založenej zbrane a potom zo spodnej polohy. Ak výsledky prudko klesnú až pri nahadzovaní, podozrenie smeruje k zalíceniu alebo k narušeniu pohybu počas zdvihu zbrane. Keď sa rovnaká chyba objavuje aj z pevného založenia, treba hľadať ďalej: bod zásahu, čítanie dráhy, predstih, zrakové vedenie alebo samotný pohyb.

Na diagnostiku sú vhodné čitateľné odchádzajúce a prichádzajúce terče, pri ktorých má bočný predstih menší podiel na výsledku. Až potom majú prísť priečne terče. Ak brokovnica opakovane zasahuje nad priamym odchádzajúcim terčom a papier ukazuje vysoký bod zásahu, pridávanie alebo uberanie predstihu na priečnom holubovi problém nevyrieši.

Ďalšou stopou je obraz chyby. Nesprávny predstih sa pri rovnakom terči často opakuje podobným smerom. Nekonzistentné zalícenie vytvára menej usporiadané minutia: raz nad, raz pod, prípadne na opačných stranách. Nie je to absolútne pravidlo, ale dôvod vrátiť sa k papieru a k pomalému nahodeniu.

Chvíľa výstrelu nesmie rozbiť kontakt

Niektorí strelci nahodia správne, no tesne pred stlačením spúšte zdvihnú hlavu, aby lepšie videli terč alebo skontrolovali predstih. Iní stiahnu bradu k pažbe, keď začnú vedome hľadať mušku. V oboch prípadoch sa pôvodne správne zalícenie zmení práve v rozhodujúcom okamihu.

Pri pohyblivom terči má zrak zostať na cieli. Poloha hlavní sa kontroluje periférne, nie preostrením na mušku. Ak strelec potrebuje pred každou ranou vedome overiť dĺžku lišty, ešte nemá dostatočne stabilné spojenie so zbraňou alebo sa snaží mechanicky mieriť tam, kde potrebuje plynulo ukazovať.

Kontakt líca má pokračovať aj počas zdvihu hlavní pri druhom výstrele. Pri kozlici alebo samonabíjacej brokovnici sa hlava nesmie po prvej rane odlepiť a znovu pristáť na inom mieste. Druhý výstrel by potom vychádzal z novej a neoverenej polohy oka.

Nastaviteľný hrebeň nie je náhradou za techniku

Nastaviteľný hrebeň umožňuje meniť výšku a pri niektorých konštrukciách aj bočnú polohu. Podložky medzi pažbou a puzdrom záveru pri samonabíjacích alebo opakovacích brokovniciach môžu meniť pokles a odklon. Dištančné vložky a výmenné botky upravujú dĺžku, prípadne uhol kontaktu s ramenom.

Tieto prvky sú účinné, iba ak sa nastavujú podľa opakovateľného výsledku. Pred každou zmenou je vhodné zaznamenať pôvodnú polohu, počet použitých podložiek alebo výšku stĺpikov hrebeňa. Úpravy sa robia po malých krokoch a vždy sa overujú novou sériou nahodení aj zásahov.

Dočasná nalepovacia podložka na hrebeň môže pomôcť potvrdiť, že oko potrebuje vyššiu polohu. Zároveň mení šírku hrebeňa a miesto kontaktu tváre, takže nemusí napodobniť výsledok odbornej úpravy. Mäkký návlek sa navyše môže stláčať rozdielne podľa tlaku líca.

Ak strelec nedokáže dostať oko nad lištu bez krivenia krku, presúvania botky na okraj ramena alebo extrémneho tlaku tváre, je vhodnejšie riešiť pažbu než pestovať kompenzáciu. Pri pevnej drevenej pažbe má zásadnú úpravu robiť odborník, ktorý posúdi viac rozmerov spolu. Zdvihnutie hrebeňa totiž môže zmeniť aj vnímanie dĺžky pažby a miesto kontaktu botky.

Oblečenie mení geometriu

Brokovnica nastavená v tenkom streleckom odeve nemusí rovnako fungovať v hrubej poľovníckej bunde. Vrstva medzi botkou a ramenom skráti využiteľnú dĺžku pažby, posunie zbraň dopredu a môže zmeniť miesto, na ktoré dosadne tvár. Vysoký golier alebo kapucňa navyše prekážajú hrebeňu.

Preto má posledná fáza nácviku prebiehať v odeve používanom pri konkrétnej disciplíne alebo love. Neznamená to prestavovať pažbu pri každej zmene počasia. Strelec však musí vedieť, či hrubšie oblečenie iba znižuje pohodlie, alebo už spôsobuje merateľný posun oka a zásahov.

Podobne sa môže počas sezóny meniť držanie tela, pohyblivosť ramena alebo poloha hlavy. Nastavenie, ktoré fungovalo pred rokmi, nie je automaticky správne navždy. Kontrola na papieri a niekoľko pomalých nahodení so zatvorenými očami rýchlo ukážu, či sa základná geometria nezmenila.

Krátky tréningový blok bez naháňania počtu

Namiesto stoviek rýchlych opakovaní je účelnejší krátky blok s častou kontrolou kvality. Môže vyzerať takto:

1. Niekoľko pomalých nahodení pred zrkadlom so zameraním na pokoj hlavy a bočné vystredenie oka.
2. Séria nahodení so zatvorenými očami, pri ktorej sa poloha skontroluje až po dokončení pohybu.
3. Plynulé nahodenia počas sledovania vodorovnej a šikmej línie na obe strany.
4. Niekoľko opakovaní v bežnej rýchlosti bez kontroly lišty, iba s dôrazom na rovnaký dotyk hrebeňa a botky.
5. Krátky videozáznam poslednej série a oprava jednej najvýraznejšej chyby.

Keď sa pohyb začne zhoršovať, tréning sa končí. Únava prednej ruky často spôsobí pokles hlavní, zadná ruka potom začne zbraň vyhadzovať k ramenu a hlava sa pridáva k pohybu. Ďalšie opakovania už upevňujú náhradný spôsob nahodenia.

Na strelnici má nasledovať niekoľko rán na papier a malý počet jednoduchých terčov. Cieľom nie je okamžite zvyšovať skóre, ale overiť, či poloha oka zostáva rovnaká aj pri spätnom ráze, časovom tlaku a potrebe sledovať pohyb.

Čo má byť po výstrele rovnaké

Opakovateľné zalícenie sa nedá hodnotiť podľa jedného detailu. Je výsledkom sústavy kontaktov a pohybov, ktoré sa navzájom podporujú. Pred každou zmenou pažby alebo techniky sa oplatí skontrolovať päť vecí:

• botka dosadá na rovnaké miesto v ramene a nevisí iba na hrane,
• hrebeň sa dotýka rovnakej časti líca bez dodatočného hľadania polohy,
• hlava zostáva prirodzene vzpriamená a počas výstrelu sa nezdvíha,
• oko je bočne vystredené nad lištou a má opakovateľnú výšku,
• papier potvrdzuje stabilný stred zásahov z prirodzeného nahodenia.

Ak niektorý bod chýba, predstih sa stáva pohyblivou veličinou. Strelec si myslí, že hlavne vedie pred terčom o rovnakú vzdialenosť, no pri každom výstrele sa pozerá cez inú pomyselnú zadnú mušku.

Dobre prispôsobená pažba odstráni potrebu hľadať polohu hlavy. Dobre nacvičené nahodenie ju dokáže zopakovať aj počas švihu. Až spojenie oboch umožní, aby sa strelec venoval dráhe terča namiesto kontroly lišty. Brokovnica potom nesmeruje tam, kam ju dodatočne opraví, ale tam, kam sa pozerá už v okamihu, keď pažba dosadne k lícu.