Strelivo 7,62 × 39 mm sa s oceľovou nábojnicou spája tak tesne, že mnohí strelci považujú obe veci takmer za synonymá. Kalashnikov a SKS boli od začiatku prispôsobené vojenským nábojom s oceľovou nábojnicou, kým mosadz sa v tejto ráži dlho vnímala ako drahšia alternatíva určená skôr pre poľovníka, prebíjača alebo majiteľa opakovacej guľovnice.

Jednoduchá poučka hovorí, že oceľ je lacná a špinavá, zatiaľ čo mosadz presná, spoľahlivá a šetrná k zbrani. Keď však vedľa seba položíme výsledky viacerých chronografických a presnostných skúšok, takáto ostrá deliaca čiara sa rozpadne. Lacná oceľová laborácia môže strieľať presnejšie než drahší mosadzný náboj a kvalitná mosadz môže byť rýchlejšia než väčšina východoeurópskej produkcie. Rozhoduje celý náboj, konkrétna výrobná séria a zbraň, nie iba farba kovu.

Nasledujúce porovnanie preto nehodnotí oceľ a mosadz ako izolované materiály. Sleduje ich v reálnych továrenských laboráciách s rôznymi zápalkami, strelami, prachovými náplňami a povrchovými úpravami. Práve to je jediný spôsob, ako sa vyhnúť záverom, ktoré síce dobre znejú, ale na strelnici neplatia.

Čo v skutočnosti porovnávame

Materiál nábojnice nemá po opustení hlavne priamy vplyv na let ani účinok strely. Nábojnica zostáva v zbrani, zatiaľ čo vonkajšiu a cieľovú balistiku určujú najmä hmotnosť, priemer, tvar a konštrukcia strely spolu s jej počiatočnou rýchlosťou.

Rozdiel medzi oceľovým a mosadzným strelivom sa prejavuje predovšetkým počas výstrelu a pracovného cyklu zbrane. Nábojnica musí správne zapadnúť do komory, po zapálení utesniť prachové plyny, zniesť tlak a následne sa nechať vytiahnuť bez odtrhnutia okraja či zaklinenia.

Pri bežných nábojoch 7,62 × 39 mm sú však s materiálom nábojnice často spojené aj ďalšie rozdiely:

• oceľové nábojnice bývajú Berdan-zápalkované, mosadzné väčšinou používajú zápalku Boxer,
• oceľ býva lakovaná, polymérom potiahnutá, pozinkovaná alebo pomosadzená,
• lacné oceľové náboje často používajú bimetalický plášť strely s oceľovou vrstvou,
• mosadzné športové a poľovnícke laborácie častejšie dostávajú nemagnetickú strelu s tombakovým plášťom,
• oceľová nábojnica je spravidla určená na jedno použitie, kým mosadzná môže mať ďalšiu hodnotu pre prebíjača.

Ak teda oceľové strelivo vyrobí väčší rozptyl, nemôžeme automaticky obviniť nábojnicu. Príčinou môže byť nevyrovnaná prachová náplň, rozdielna hmotnosť strely, koncentrickosť, priemer strely alebo jednoducho to, že daná hlaveň túto laboráciu nemá rada. Rovnaké pravidlo platí aj opačne: dobrý výsledok mosadzného náboja nemusí byť zásluhou samotnej mosadze.

Prečo je 7,62 × 39 mm k oceľovým nábojniciam tolerantná

Nábojnica 7,62 × 39 mm je výrazne kužeľová. Priemer jej tela smerom k pleciam citeľne klesá, čo vysvetľuje aj charakteristické zakrivenie zásobníka AK. Z pohľadu funkcie má kužeľovitosť zásadnú výhodu: hneď ako sa nábojnica pri vyťahovaní pohne o malý úsek dozadu, jej kontakt so stenou komory rýchlo klesne.

Oceľ sa pri výstrele nespráva rovnako ako nábojnicová mosadz. Je menej tvárna, odlišne pruží a spravidla nedokáže kopírovať stenu komory tak ochotne. V takmer valcovej nábojnici môže byť rozdiel citeľný, najmä v tesnej alebo zanesenej komore. Kužeľovitý tvar 7,62 × 39 mm však následné vyťahovanie výrazne uľahčuje.

K tomu sa pridáva robustný záver a široký vyťahovač pušiek systému Kalashnikov. Celý systém vznikal okolo oceľového vojenského streliva a dostal dostatočnú rezervu na nečistoty, rozmerové odchýlky aj hrubšiu manipuláciu. Preto nemožno skúsenosti s oceľovými nábojnicami v iných kalibroch automaticky prenášať na 7,62 × 39 mm.

Rozmery a tlak pritom zostávajú presne definované. Aktuálna tabuľka C.I.P. uvádza maximálnu dĺžku nábojnice 38,70 mm, celkovú dĺžku náboja 56,00 mm a maximálny tlak Pmax 3550 bar. Norma však nepredpisuje, že každý náboj musí mať rovnakú rýchlosť. Dve bezpečné a normám zodpovedajúce laborácie sa preto môžu na chronografe výrazne líšiť.

Chronograf: oceľ automaticky neznamená nižšiu konzistenciu

Najucelenejšie porovnanie 23 laborácií 7,62 × 39 mm použilo na meranie rýchlosti chronograf MagnetoSpeed V3 a na presnosť opakovaciu CZ 527 s 18,5-palcovou hlavňou. Pri každej laborácii bolo cez chronograf vystrelených päť nábojov a na 100 metrov tri päťranové skupiny. Päť výstrelov nie je ideálnou štatistickou vzorkou, výsledky však veľmi dobre ukazujú, prečo nemožno materiál nábojnice zamieňať za kvalitu celého náboja.

Tabuľka odhaľuje hneď niekoľko zaujímavých vecí. Najrýchlejším nábojom z uvedeného výberu nebola oceľ, ale mosadzný Prvi Partizan FMJ. Zároveň dosiahol najnižšiu smerodajnú odchýlku rýchlosti, no jeho priemerný rozptyl patril medzi väčšie. Konzistentná úsťová rýchlosť teda sama osebe nezaručila najmenšiu skupinu.

Na opačnom konci stojí mosadzný PMC Bronze. Bol výrazne pomalší než väčšina oceľových laborácií a ani jeho presnosť nebola v tejto zbrani výnimočná. Sellier & Bellot však s rovnakým základným formátom 123-grainovej FMJ strely dosiahol priemernú skupinu tesne nad jednu MOA a bol najpresnejšou celoplášťovou laboráciou testu.

Oceľová skupina bola rovnako pestrá. Brown Bear od Barnaulu vytvoril priemer 1,47 MOA a na chronografe si držal smerodajnú odchýlku približne 3,9 m/s. To je výsledok, ktorý by sme bez váhania označili za veľmi dobrý aj pri mosadznom športovom náboji. TulAmmo síce nevystrelilo takú malú skupinu, no tri namerané skupiny sa pohybovali vo veľmi úzkom rozpätí približne 1,97 až 2,08 MOA. Nebolo špičkovo presné, zato bolo predvídateľné.

Prémiová strela môže fungovať aj v oceľovej nábojnici

Hornady 123 gr SST je užitočným dôkazom, že oceľová nábojnica nemusí byť iba obalom lacného cvičného náboja. Testovaná verzia používala polymérom potiahnutú oceľ, nekorozívnu zápalku Berdan a nemagnetickú strelu SST s polymérovou špičkou.

V CZ 527 dosiahla priemernú rýchlosť približne 717 m/s. Tri skupiny sa zmestili do mimoriadne úzkeho intervalu 1,32 až 1,38 MOA. Takáto opakovateľnosť je pri praktickom nastreľovaní často dôležitejšia než jedna výnimočne malá skupina, ktorú nasledujú dva podstatne horšie výsledky.

Pri vážení desiatich kompletných nábojov mala táto laborácia najmenšie celkové rozpätie hmotnosti zo všetkých 23 skúšaných druhov, iba 0,09 gramu. Materiál nábojnice teda výrobcovi nebránil postaviť rozmerovo a hmotnostne vyrovnaný náboj. Rozdiel vytvorila úroveň kontroly výroby, nie žltá alebo sivá farba nábojnice.

Presnosť: výsledok patrí kombinácii zbrane a streliva

Presnostný test v opakovacej CZ ukázal potenciál samotného streliva bez výraznejšieho vplyvu samonabíjacieho mechanizmu. V praxi však väčšina nábojov 7,62 × 39 mm skončí v AK, SKS alebo v samonabíjacej zbrani odvodeného typu. Tam vstupujú do výsledku vôľa systému, uloženie hlavne, spúšť, optika, zahrievanie a dynamika záveru.

Test troch rôznych pušiek Kalashnikov na 100 yardov ukázal, ako radikálne sa môže poradie laborácií meniť. Mosadzný American Eagle vytvoril v jednej puške priemer 5,61 palca, v druhej 2,16 palca a v juhoslovanskej M70 iba 1,36 palca. Mosadzný Winchester Super-X sa v tých istých zbraniach pohyboval od 1,82 do 4,85 palca. Oceľový Wolf FMJ zasa dosiahol priemery od 2,82 do 6,93 palca.

Každá laborácia teda dokázala v jednej zbrani vyzerať dobre a v inej priemerne až slabo. Takýto rozdiel je podstatne väčší než to, čo možno rozumne pripísať samotnému materiálu nábojnice.

Podobný výsledok priniesla skúška pušky PSA KS-47, ktorá spája usporiadanie AR s použitím zásobníkov AK. Barnaul 123 gr FMJ s lakovanou oceľovou nábojnicou dosiahol priemer piatich päťranových skupín 1,93 palca na 100 yardov. Mosadzný Hornady Black 123 gr SST skončil na 2,30 palca a oceľový TulAmmo 122 gr HP na 2,71 palca. Všetky laborácie pritom fungovali bez poruchy.

Záver je jednoznačný: mosadz zvyšuje potenciál na kvalitnú, opakovateľnú výrobu a prebíjanie, ale nie je vstupenkou k automaticky menšiemu rozptylu. Oceľ zasa neurčuje, že náboj musí byť nepresný. Najpresnejšia laborácia je tá, ktorá rozmermi, priemerom strely a tlakovým priebehom vyhovuje konkrétnej hlavni.

Rýchlosť: zahraničná oceľ býva svižná, no nie vždy

Bežné továrenské náboje s 122- až 124-grainovou strelou sa pohybujú približne v pásme 700 až 760 m/s podľa laborácie a dĺžky hlavne. Rozdiely medzi americkými a európskymi normami, použitým prachom a filozofiou výrobcu môžu byť väčšie než rozdiel spôsobený nábojnicou.

V teste z 18,5-palcovej hlavne bola väčšina ruských oceľových laborácií rýchlejšia než mosadzné PMC, Sellier & Bellot alebo Winchester White Box. Mosadzný Prvi Partizan však všetky prekonal priemerom 779 m/s. Materiál teda neurčoval hornú ani dolnú hranicu.

Novšie meranie z dvoch pušiek AK prinieslo pri oceľovom Wolf Military Classic 124 gr priemer 688 m/s zo 16-palcovej hlavne a 652 m/s z 12,5-palcovej. Mosadzný Winchester Power-Point 123 gr dosiahol z rovnakých zbraní 717 a 671 m/s. Mosadzný Prvi Partizan PSP mal zo 16-palcovej hlavne priemer 695 m/s, ale zároveň výrazne väčšie rozpätie rýchlostí než Wolf a Winchester.

Odlišnosť hodnôt Prvi Partizan oproti staršiemu testu nie je rozporom. Ide o inú laboráciu, inú výrobnú sériu, kratšiu hlaveň, odlišnú zbraň a malú vzorku. Práve preto nemožno jednu škatuľku vyhlásiť za definitívnu vlastnosť celej značky.

Tesnenie komory a zanášanie

Po zapálení prachovej náplne tlak roztiahne nábojnicu proti stenám komory. Mosadz sa prispôsobí rýchlejšie a zvyčajne vytvorí účinnejšie plynové tesnenie. Po poklese tlaku čiastočne pruží späť, čím uľahčí vytiahnutie.

Oceľová nábojnica je menej poddajná. Môže prepustiť viac spalín dozadu okolo krčka a pliec, takže sa na jej povrchu aj v prednej časti komory objaví tmavší povlak. Po dlhšej streľbe býva rozdiel viditeľný aj bez meracích prístrojov: vytiahnutá oceľová nábojnica má často začadený krčok a mechanizmus potrebuje dôkladnejšie čistenie.

Nie je však správne tvrdiť, že každé oceľové strelivo musí zanášať viac. Množstvo usadenín ovplyvňuje prach, tlakový priebeh, hladkosť komory, tesnosť konkrétnej nábojnice a pri samonabíjacej zbrani aj nastavenie plynového systému. Čistá oceľová laborácia môže zanechať menej nečistôt než nekvalitný mosadzný náboj s nevhodným prachom.

V AK a SKS sa mierne väčšie znečistenie obyčajne prejaví neskôr než v tesnejšej športovej komore. Ak však strelec po stovkách oceľových nábojov prejde bez čistenia na mosadz, mäkšia nábojnica sa môže roztiahnuť do vrstvy karbónu a pri vyťahovaní klásť väčší odpor. Problém potom dostane na svedomie mosadz, hoci jeho základ vznikol už predchádzajúcim zanesením komory.

Lak, polymér a zinok: čo robí povrch ocele

Nechránená oceľ koroduje, preto potrebuje povrchovú úpravu. Pri strelive 7,62 × 39 mm sa najčastejšie stretávame s lakom, polymérom, zinkom alebo tenkou vrstvou mosadze. Úlohou povlaku je chrániť nábojnicu pri skladovaní a zároveň zlepšiť jej pohyb v komore.

Rozšírený mýtus tvrdí, že lak sa pri rýchlej streľbe roztopí a zalepí komoru. V praxi je častejším vinníkom kombinácia karbónu, drsnej komory, oderu povlaku a nevhodného načasovania extrakcie. Lakovaná oceľ môže v kvalitnej komore fungovať bezchybne, zatiaľ čo hrubý alebo poškodený polymérový povrch môže v tesnej komore zvýšiť odpor.

Výsledky Barnaulu navyše ukázali, že typ povlaku automaticky neurčuje presnosť. Polymérom potiahnutý Brown Bear dosiahol priemernú skupinu 1,47 MOA, pozinkovaný Silver Bear 1,74 MOA. Rozdiel bol reálny v skúšanej zbrani, ale nemožno z neho odvodiť všeobecné pravidlo, že polymér strieľa presnejšie než zinok.

Pri nákupe staršieho streliva má väčší význam stav povrchu než jeho názov. Bodová korózia, pľuzgiere pod lakom, odštiepený povlak alebo výrazné deformácie sú podstatnejšie varovania než samotná skutočnosť, že nábojnica je oceľová.

Vyťahovanie a spoľahlivosť v rôznych zbraniach

AK a SKS

V dobre udržiavanom AK alebo SKS je kvalitné oceľové strelivo prirodzenou voľbou. Kužeľová nábojnica, energický pohyb záveru a robustný vyťahovač poskytujú veľkú funkčnú rezervu. Mosadzné náboje v týchto zbraniach spravidla fungujú rovnako spoľahlivo, no pri prudkom vyhodení môžu byť viac poškodené.

Po výstrele sa na mosadzi často objaví výrazný odtlačok vyhadzovača, sploštenie ústia alebo preliačenie tela od kontaktu s krytom záveru. Pre funkciu vystreleného náboja to už nič neznamená, ale prebíjač musí každý kus dôkladne skontrolovať. Pri niektorých puškách má zmysel sledovať aj miesto dopadu nábojníc, pretože energické vyhadzovanie ich môže posielať niekoľko metrov od strelca.

Opakovacie guľovnice

V CZ, Rugeri, Howa alebo inej opakovacej zbrani sa stráca časť ekonomickej výhody ocele. Kadencia je nižšia, nábojnice sa jednoducho zbierajú a presný spúšťový mechanizmus s optikou dokáže využiť kvalitnejšiu laboráciu. Mosadz s Boxerovou zápalkou navyše otvára cestu k individuálnemu prebíjaniu.

To však neznamená, že opakovačka musí odmietnuť oceľ. CZ 527 v publikovanom teste strieľala s Brown Bearom približne 1,5 MOA a s oceľovým Hornady SST okolo 1,34 MOA. Pred nákupom väčšieho množstva je však rozumné overiť hladkosť otvorenia záveru a vyťahovanie v konkrétnej komore.

Zbrane typu AR v kalibri 7,62 × 39 mm

Pri konverziách AR je výsledok viac závislý od konštrukcie konkrétnej zbrane. Úlohu zohráva veľkosť plynového otvoru, hmotnosť záverového mechanizmu, kvalita vyťahovača, rozmery komory aj zásobník. Dobre postavená KS-47 zvládla v porovnávacom teste oceľ i mosadz bez porúch, no to nemožno automaticky pripísať každému 7,62 × 39 mm AR.

Oceľová nábojnica môže v tesnej alebo drsnej komore klásť väčší odpor a vyžaduje správne načasovanú extrakciu. Mosadz zasa nedokáže napraviť nevhodný zásobník, slabý úderník alebo nesprávne nastavený plynový systém. Ak zbraň funguje iba s jedným materiálom, príčinu treba hľadať v kombinácii streliva a mechanizmu, nie v univerzálnom pravidle o kalibri.

Opotrebovanie: nábojnica nie je to isté ako plášť strely

Argument o zvýšenom opotrebovaní často mieša dve rozdielne oceľové súčasti. Prvou je nábojnica, druhou plášť strely. Obe môžu reagovať na magnet, ale každá pracuje na inom mieste zbrane.

Mäkká oceľ nábojnice je podstatne mäkšia než materiál komory a sama osebe ju pri bežnej streľbe nezničí. Menšia poddajnosť však môže zvýšiť zaťaženie vyťahovača, najmä ak je komora znečistená, drsná alebo sa záver začína otvárať pri vysokom zvyškovom tlaku. Vyťahovač je preto miesto, kde má dlhodobá streľba oceľovými nábojnicami väčší význam než hypotetické obrúsenie komory.

Bimetalický plášť strely je samostatná téma. Lacné dovozové náboje často používajú oceľový plášť prekrytý tenkou vrstvou medi. Ten prechádza hlavňou a pri intenzívnej streľbe môže ovplyvniť jej životnosť viac než materiál nábojnice. Nie každá oceľová nábojnica však obsahuje magnetickú strelu a nie každý mosadzný náboj ju vylučuje. Magnetická skúška celej zostavy navyše nerozlíši, či reaguje iba nábojnica alebo aj strela.

Pri hodnotení ekonomiky preto nemožno počítať len cenu jedného náboja. Ak strelnica zakazuje magnetické strely, výhodná oceľová škatuľka môže byť prakticky nepoužiteľná. Rozhodujúca je konštrukcia strely, nie materiál, ktorý po výstrele zostane v komore.

Zápalka, korozívnosť a prebíjanie

Väčšina súčasného komerčného oceľového streliva používa nekorozívnu Berdanovu zápalku. Mosadzné športové náboje bývajú osadené Boxerovou zápalkou. Rozdiel nespočíva iba v názve: Boxer má samostatnú nákovku v zápalke a jeden centrálny zátravkový otvor, takže sa jednoduchšie odzápalkuje. Berdan využíva nákovku vytvorenú priamo v nábojnici a spravidla dva menšie otvory.

Oceľové nábojnice sa preto bežnými prebíjacími postupmi prakticky nevyužívajú. Teoreticky sa prebíjať dajú, no pri cene práce, špeciálnom odzápalkovaní a obmedzenej životnosti to pre väčšinu strelcov nemá význam. Mosadzná nábojnica Boxer je úplne iný prípad. Ak nie je poškodená prudkým vyhodením a zostáva rozmerovo v poriadku, predstavuje hodnotný komponent.

Korozívnosť zápalky nemožno určovať podľa materiálu nábojnice. Staršie vojenské prebytky s oceľou často korozívne sú, moderná komerčná oceľ však spravidla nie. Rovnako by bolo chybou spoliehať sa iba na tvrdenie predávajúceho pri neoznačenom alebo prebalenom prebytkovom strelive.

Pri niektorých dovozových laboráciách sa možno stretnúť aj s tvrdšou zápalkou. AK má dostatočne energický bicie ústrojenstvo, no upravená športová spúšť alebo neštandardný úderník v inom type zbrane môže priniesť zlyhania odpálenia. Ani tu nejde priamo o oceľovú nábojnicu, ale o zápalku použitú v konkrétnom výrobku.

Deformácie nábojníc po výstrele

Vystrelená mosadz ukazuje stav komory a pracovného cyklu veľmi čitateľne. Sledujeme škrabance po vyťahovaní, odtlačok vyhadzovača, poškodenie okraja, sploštenie ústia a prípadné vydutie. Pri samonabíjacej zbrani však nemožno každý odtlačok vyhlásiť za známku nadmerného tlaku. Záver často začne s nábojnicou pracovať veľmi energicky a mäkká mosadz zaznamená takmer každý kontakt.

Oceľová nábojnica sa deformuje menej ochotne, ale poškodenie býva zradnejšie. Odtrhnutý alebo výrazne ohnutý okraj môže prezradiť vysoký odpor pri vyťahovaní. Pozornosť si zaslúžia aj pozdĺžne ryhy, poškodený povlak a nafúknutie v mieste, kde nábojnica nie je plne podopretá.

Pri porovnávaní dvoch materiálov je užitočné rozložiť vystrelené nábojnice podľa laborácií a sledovať opakujúci sa vzor. Jeden preliačený kus môže vzniknúť nárazom o zbraň alebo zem. Rovnaká stopa na dvadsiatich kusoch už hovorí niečo o komore, vyťahovači alebo načasovaní mechanizmu.

Cieľová balistika: rozhoduje strela, nie nábojnica

Keď strela opustí ústie, oceľová alebo mosadzná nábojnica už jej účinok nezmení. Rozdiel môže existovať iba nepriamo cez dosiahnutú rýchlosť. Preto nemožno porovnávať lacný oceľový FMJ a mosadzný poľovnícky soft point a výsledok pripísať materiálu nábojnice.

Skúšky v balistických blokoch ukázali, že oceľové laborácie Barnaul so soft-point a hollow-point strelami dokážu vytvoriť výraznú deformáciu a fragmentáciu. Pri 125-grainovom Barnaul SP bola zverejnená rýchlosť 758 m/s a penetrácia oloveného jadra približne 44,5 cm, pričom došlo k oddeleniu plášťa. Barnaul HP s rýchlosťou približne 754 m/s silno fragmentoval, ale jeho jadro preniklo podstatne hlbšie než časti plášťa.

Tieto výsledky nehovoria, že oceľová nábojnica zvyšuje účinok. Ukazujú iba to, že aj cenovo dostupná oceľová laborácia môže niesť funkčnú expanznú strelu. Na lov alebo inú aplikáciu, kde záleží na riadenej deformácii, treba hodnotiť konkrétnu strelu, jej rýchlostné okno a správanie po zásahu. Označenie HP na lacnom vojenskom náboji samo osebe negarantuje rovnaký účinok ako konštrukčne prepracovaná poľovnícka strela.

Ekonomika výstrelu

Oceľ dáva najväčší ekonomický zmysel vtedy, keď je citeľne lacnejšia, zbraň s ňou spoľahlivo funguje a strelec nemá využitie pre vystrelené nábojnice. Typickým príkladom je dynamický tréning s AK, pri ktorom za deň padne niekoľko stoviek rán a nábojnice končia roztrúsené po ploche.

Ak je cenový rozdiel malý, výhoda ocele sa stenčuje. Do porovnania treba započítať možnosť predať alebo prebiť mosadz, obmedzenia strelnice pre magnetické strely, častejšie čistenie a prípadné funkčné problémy konkrétnej zbrane.

Praktický výpočet môže vyzerať nasledovne:

• od ceny mosadzného náboja odpočítame hodnotu zachránenej nábojnice,
• pri prebíjaní zohľadníme počet bezpečných opakovaných použití,
• k cene oceľového náboja pripočítame prípadnú stratu spôsobenú zákazom magnetických striel alebo nevyužiteľnou zásobou,
• obe možnosti porovnávame až po skúške spoľahlivosti a presnosti v konkrétnej zbrani.

Pre strelca, ktorý mosadz nezbiera, môže byť jej ďalšia hodnota nulová. Pre prebíjača s opakovacou guľovnicou je naopak vystrelená Boxerová nábojnica podstatnou časťou ceny. Rovnaká cenovka preto neznamená rovnakú ekonomiku pre každého.

Ktoré strelivo vybrať podľa použitia

Objemový tréning s AK alebo SKS

Kvalitná komerčná oceľ je logická voľba, ak má nekorozívnu zápalku, nepoškodený povrch a zodpovedá pravidlám strelnice. Pred nákupom debny treba vyskúšať niekoľko škatuliek z rovnakej výrobnej série. Sledujeme odpálenie, vyťahovanie, polohu dopadu a zmenu rozptylu pri zahriatej hlavni.

Presná streľba z opakovacej guľovnice

Prednosť dostáva laborácia, ktorá v konkrétnej hlavni vytvára najmenšie a najstabilnejšie skupiny. Často to bude kvalitná mosadz, ale výsledky Brown Bear a Hornady SST dokazujú, že oceľ netreba vyradiť bez skúšky. Ak strelec prebíja, mosadz Boxer získava jasnú praktickú výhodu.

Poľovnícke použitie

Rozhoduje konštrukcia strely, jej legálnosť pre daný druh zveri a overená presnosť. Materiál nábojnice je druhoradý. Mosadzné poľovnícke laborácie ponúkajú širší výber riadene expandujúcich striel, no kvalitný lovecký náboj môže byť postavený aj na oceľovej nábojnici.

Zbraň typu AR v 7,62 × 39 mm

Najprv treba overiť funkciu. Ak zbraň spoľahlivo zapaľuje a vyťahuje oceľ, lacnejšie strelivo možno používať na tréning. Pri opakovaných zlyhaniach extrakcie alebo odpálenia je rozumnejšie prejsť na kvalitnú mosadz a následne skontrolovať komoru, vyťahovač, úderník, zásobníky a nastavenie plynového systému.

Verdikt

Porovnávacie výsledky nepotvrdili jednoduché tvrdenie, že mosadzná nábojnica prináša vyššiu presnosť a oceľová iba nižšiu cenu. Sellier & Bellot v mosadzi patril medzi najpresnejšie FMJ laborácie, ale oceľový Brown Bear porazil viacero mosadzných nábojov. Prvi Partizan FMJ dosiahol v jednom teste najvyššiu rýchlosť a najnižšiu smerodajnú odchýlku, no jeho skupiny boli väčšie než pri pomalšej konkurencii. V puške KS-47 zasa najpresnejšie strieľal lakovaný oceľový Barnaul.

Mosadz má nesporné technické prednosti. Lepšie sa prispôsobuje komore, účinnejšie tesní, ľahšie sa vyťahuje z tesnejších systémov a pri Boxerovej zápalke sa dá prebíjať. Zvyčajne je tiež spojená s väčším výberom nemagnetických a poľovníckych striel.

Oceľ ponúka nižšie výrobné náklady, odolnosť pri hrubom podávaní a veľmi dobrú funkciu v zbraniach, ktoré okolo nej vznikli. V kalibri 7,62 × 39 mm jej pomáha kužeľovitý tvar nábojnice aj konštrukcia mechanizmu AK. Pri kvalitnej výrobe nemusí zaostávať v rýchlostnej konzistencii ani presnosti.

Najrozumnejšou stratégiou preto nie je vyberať podľa farby nábojnice. Treba porovnávať konkrétne laborácie z konkrétnych výrobných sérií, overiť ich v používanej zbrani a zohľadniť účel streľby. Pre objemový tréning môže byť víťazom oceľ, pre prebíjanie a univerzálne použitie mosadz. Na terči však rozhodne náboj, ktorý si najlepšie rozumie s hlavňou – a ten nemusí rešpektovať žiadnu internetovú poučku.